Štruktúra hniezdnych ornitocenóz vo vybraných biotopoch v oblasti Štiavnických vrchov

Vyučujúci: Nuhlíčková Soňa

Cieľ:

Zistiť zloženie hniezdnych ornitocenóz vo vybranej oblasti pomocou metódy bodového transektu

Metódy:

Na sčítanie jednotlivých druhov vtákov je zvolená metóda bodového transektu (Janda & Řepa, 1986; Trnka & Grim, 2014). Princíp metódy spočíva v sčítaní vtákov na presne stanovených bodoch počas presne stanoveného času. Bodový transekt pozostáva z 20 sčítacích bodov, ktoré sú v závislosti od charakteru skúmanej plochy rozložené pozdĺž línie, pričom jednotlivé body sú od seba vzdialené minimálne 300 metrov, dĺžka transektu je teda 6 km. Sčítací interval na každom bode je 5 minút. Na bode sú zaznamenávané všetky videné a počuté druhy vtákov vo vzdialenosti do 100 metrov v otvorenom biotope a do 50 m v lese. Mapovanie sa realizuje v skorých ranných hodinách počas najvyššej aktivity vtákov, teda v období od východu slnka, resp. na svitaní, najneskôr do 10:00 hod.

Pomôcky nevyhnutné v teréne:

Primerané a nenápadné oblečenie, pevná obuv, písacie potreby, binokulárny a monokulárny ďalekohľad, GPS prístroj (stačí jeden v skupine), určovací kľúč (1-2 ks pre skupinu), fotoaparát (nepovinné)

Úlohy:

  1. Študenti budú rozdelení do troch skupín, a to nasledovne:
  • skupina „utorok“ prevedie metódu bodového transektu na vybranej ploche;
  • skupina „streda“ prevedie metódu na tej istej vybranej ploche, avšak naopak (sčítanie začne od posledného bodu smerom k prvému) – za účelom zhodnotenia efektivity sčítania, ako aj vplyvu dodržiavania času sčítavania na aktivitu vtákov;
  • skupina „štvrtok“ prevedie metódu bodového transektu na tej istej ploche, avšak začne od ľubovoľného bodu (začiatok) územia.

2. Na vybranej ploche bude vytýčených reprezentatívnych 10 bodov, na ktorých si skupina vyskúša metódu bodového transektu, a to nasledovne:

  • na každom sčítacom bode sa vystrieda skupinka študentov, ktorí prevedú ornitologický zápis, a to nasledovne:
  1. vizuálna a akustická identifikácia vtákov pomocou štandardných ornitologických kľúčov, napr. Svensson et al. (2009), práca s binokulárnym a monokulárnym ďalekohľadom (skupina spoločne);
  2. priradenie zodpovedajúcej úrovne preukázanosti hniezdenia podľa štandardných kategórií podľa Hagemeijer & Blair (1997);
  3. stručný opis hlavných biotopov na jednotlivých sčítacích bodoch (napr. les, okraj, lúka) (spoločne).
  1. Spracovanie výsledkov (každá skupina popoludní príslušného dňa):
  • prepis terénnych údajov zo sčítacích bodov (napr. MS exel);
  • príprava údajov pre vyhodnotenie: odporúčané slovenské názvoslovie, odborné názvoslovie a taxonomické poradie druhov podľa Kovalík et al. (2010)

4 . Vyhodnotenie získaných údajov:

  • charakteristika vybranej oblasti (stručný opis študovaného územia a jeho biotopov);
  • Vyhodnotenie hniezdnej ornitocenózy:

  • pre každý zistený druh sú registrácie na bode prevedené na počet párov. Za pár sa považuje spievajúci samec, pozorovaný samec so samicou (pár), obsadené hniezdo, jedinec s výraznými hniezdnymi prejavmi a rodinka s vyvedenými mláďatami (resp. mláďatá evidentne krátko po opustení hniezda). Videný alebo počutý jedinec bez hniezdnych prejavov sa počíta ako 0,5 páru (Janda & Řepa, 1986).

Výpočet denzity:

Otvorená krajina: Dt = (P1 + P2 + Pn) /  (6,28 * nt)

Lesné biotopy: Dt   = (P1 + P2 + Pn) / (1,57 * nt)

Dt – denzita  príslušného druhu na 10 ha
P1 – Pn – súčet počtu párov príslušného druhu na transektoch  č. 1 až č. n
nt     –  počet bodových transektov v hlavnom biotope

  • základná charakteristika ornitocenóz: abundancia, denzita, parametre diverzity: druhová bohatosť (súpis druhov) a Shannonov index diverzity (prirodzený logaritmus) (Janda & Řepa, 1986; Townsend et al. 2010) a dominancia (Losos et al., 1984): eudominantný druh ≥ 10 %, dominantný 5 ≤ 10 %, subdominantný 2 ≤ 5 %, recedentný 1 ≤ 2 % a subrecedentný 1 % >;
  • doplnková charakteristika ornitocenóz – rozdelenie druhov (%) podľa hniezdnych gíld; apriórny prístup (Korňan & Adamík, 2002) podľa Hudec & Černý (1977): E0 – hniezdiče na zemi, E1 – hniezdiče v bylinnej etáži E2 – hniezdiče v krovinovej vegetácii, E3 – hniezdiče v korunách stromov, D – hniezdiče v stromových dutinách a polodutinách, X – hniezdny parazit;
  • identifikácia ekosozologicky významných druhov vtákov (kategorizácia podľa Demko et al., 2014).
  • Porovnanie získaných výsledkov medzi skupinami a diskusia o príčinách možných rozdielov.
  1. Prezentácia výsledkov (piatok, všetky skupiny)

Zaujímavé druhy pozorované v oblasti: orol krikľavý, sokol sťahovavý a ľabtuška stromová

Použitá a odporúčaná literatúra:

Demko, M., Krištín, A. & Pačenovský, S. (2014): Červený zoznam vtákov Slovenska. SOS/BirdLife Slovensko, Bratislava, 52 pp.

Hagemeijer, E. J. M. & Blair, M. J. (eds.) (1997): The EBCC Atlas of European Breeding Birds: Their Distribution and Abundance. T & A. D. Poyser, London.

Hudec, K. & Černý, W. (eds.) (1977): Fauna ČSSR. Ptáci II. Academia, Praha, 866 pp.

Janda, J. & Řepa, P. (1986): Metody kvantitativního výzkumu v ornitologii. SZN, Praha, 157 pp.

Korňan, M. (2014): Porovnanie štruktúry hniezdnych ornitocenóz medzi extenzívne spásanými a zarastajúcimi horskými pasienkami v Národnom parku Muránska planina. Tichodroma 26: 31–44.

Korňan, M. & Adamík, P. (2002): Porovnaie apriori a aposteriori prístupov pri analýze potravných gíld vo vtáčích spoločenstvách: modelový príklad. Oecologia Montana 11: 82–93.

Kovalík, P., Pačenovský, S., Čapek, M. & Topercer, J. (2010): Slovenské mená vtákov sveta. SOS/BirdLife Slovensko, Bratislava.

Kropil, R. (1992): Odporúčané skratky a symboly pre terénne záznamy pri kvantitatívnych výskumoch vtákov. Tichodroma 4: 21−34.

Losos, B., Gulička, J., Lellák, J. & Pelikán, J. (1984): Ekologie živočichů. Státní pedagogické nakladatelství, n. p., Praha, 316 pp.

SOS/BirdLife Slovensko (2013): Metodika systematického dlhodobého monitoringu výberových druhov vtákov v CHVÚ. ŠOP SR, Banská Bystrica, 179 pp.

Swensson, L., Mullarney, K. & Zetterström, D. (2009): Collins Bird Guide. Second Edition, Harper Collins Publishers, London, 448 pp.

Townsend, C. R., Begon, M. & Harper J. L. (2010): Základy ekologie. Univerzita Palackého v Olomouci, 505 pp.

Trnka, A. & Grim, T. (eds.) (2014): Ornitologická príručka. SOS/BirdLife Slovensko, Bratislava, 298 pp.